Mierne zmeny v organizačnom štábe
V poradí tretia sezóna pod vedením nového organizačného štábu začala písať svoju prvú kapitolu 25. novembra 2018. Pod krídlami to mal znova Patrik Boďo, ktorý sa mohol spoľahnúť už na skúsenú dvojicu Peter Starosundecký a Patrik Maliňak. Z usporiadateľského tímu kvôli pracovným povinnostiam a osobným dôvodom vypadol Jozef Štefánik, jeho absenciu dostatočne pokryli dobrovoľníci. Poďakovať tak prináleží Adriane Točekovej, Kláre Muchovej a Jakubovi Hutnikovi.
Počet usporiadateľov klesol o jedného člena, pričom paradoxne pribudlo zaznamenávanie štatistík. Aj napriek tomu to zohraná trojica Patrik Boďo, Peter Starosundecký a Patrik Maliňak zvládla.
Fotografa Adriána Jaržembovského nahradila nová tvár v mediálnom tíme Simona Zálešová. Vďaka nej mali možnosť hráči aj diváci sledovať kvalitné fotografie z každého jedného zápasu prostredníctvom webu či Facebooku. Do mediálneho štábu nakukol aj František Solár, ktorý opäť komentoval samotný vrchol súťaže.
Beňo s Kandráčom zapadli!
Počas stretnutia rozhodcovského zboru s organizátormi po ukončení sezóny 17/18 sa debatovalo o prípadnej výmene či už to niektorých členov, alebo celého tímu. No a prognózy sa tesne pred začiatkom poslednej sezóny naplnili. Ján Imrich nemohol rozhodovať zápasy kvôli pracovným povinnostiam, Andrej Vandžura ohlásil oficiálne ukončenie. Za dlhoročnú oddanosť futsalu mu organizátori počas finálového dňa poďakovali a odovzdali diplom s malou pozornosťou.
Jeden z najskúsenejších harcovníkov v rozhodcovskej partii Juraj Firta (v modrom) taktiež ďakoval svojmu kolegovi. Andrej Vandžura patril dlhé roky k tváram Ľubovnianskeho futsalu, či už to z pozície hráča, alebo neskôr arbitra.
Vráťme sa ale ešte na začiatok sezóny, kedy usporiadatelia museli vylúskať dva oriešky v podobe nájdenia nových arbitrov. Našťastie sa to pár dní pred prvým kolom podarilo. Rozhodcovský kolektív Gabriela Vislockého, Jána Servického a Juraja Firtu vystužili Radoslav Beňo a Vincent Kandráč. Obaja sa od začiatku bezproblémovo vžili s pravidlami, iným štýlom rozhodovania, ale aj tlakom, ktorého vďaka hráčom a divákom na zápasoch nie je vôbec málo. A aj napriek tomu, že Vincent Kandráč musel po troch kolách kvôli zdravotným ťažkostiam dlhodobo pauzovať, sa rozhodcom opäť podarilo naplniť očakávania.
Na pohár gravírujeme Chippendales!
Poďme už ale konečne rekapitulovať. Vďaka nastolenému systému dopisovania hráčov na súpisku až do začiatku play-off sa organizátorom znova podarilo docieliť pohodlnú plynulosť jednotlivých kôl. Po nútenom preložení alebo časovom posunutí samotného duelu tak nebolo ani raz reči.
Už tradičné mužstvo JR TEAM na čele s reprezentantom Karpiakom, ktoré si ľudia pamätali z predchádzajúcich ročníkov, zmenilo po prvom odohranom kole názov na Sorta Team.
Zatiaľ čo minulého roku hralo ligu 10 mužstiev, do poslednej sezóny sa ich prihlásilo 11. Liga, pochopiteľne, zaznamenala aj nárast v počte hráčov. Zatiaľ čo v sezóne 17/18 ich do bojov zasiahlo cca. 150 (+ realizačný tím), sezónu 18/19 mužstvá reprezentovalo vyše 200 účastníkov. Tí dokázali rozvlniť sieť presne 517-krát (399 minulú sezónu), pričom stihli to za približne 2 650 odohraných minút.
Celkovým víťazom sa stalo mužstvo Chippendales, ktoré do play-off postupovalo z prvého miesta. Cesta za titulom však vo vyraďovacej fáze nebola vôbec jednoduchá. Hneď vo štvrťfinále totiž hráči Auto Markas poriadne potrápili favorita, pričom o výhre rozhodli Chippendales až v predĺžení. V semifinále vyzval majster obhajcov titulu. Hojdičovcov zlomil tretí inkasovaný gól, po ktorom sa celý druhý polčas otvorenou hrou snažili vrátiť do zápasu, no márne. Maroš Beňo si v bránke Chippendales pripísal ďalšie čisté konto a utužil tak svoju vedúcu pozíciu v tabuľke najlepších gólmanov ligy.
“Draho” po troch zápasoch v základnej časti, kde strieľanie gólov prenechal spoluhráčom, zapol vo finále na vyššie obrátky.
“Plný dom” sa sústredil na celkové finále, do ktorého zasiahol aj najlepší futsalista Slovenska Tomáš Drahovský (Sparta Praha). Práve ten kontroval na veľmi rýchly zásah Lamasie, ktorá viedla hneď v prvej minúte zápasu. No keď po čistom hattricku Drahovského hráči Lamasie už nedokázali prekonať kapitána Maroša Beňa, majstrovský titul nad hlavy zdvihli hráči Chippendales. „Sme veľmi radi, že sme vyhrali. Bol to oveľa ťažší zápas ako v základnej časti. Ďakujem Tomášovi, že dnes prišiel, v každom zápase zbieral body za asistencie, dnes dával góly,“ neskrýval radosť Beňo.
Na palubovke nevládla len radosť, ale aj smútok. Lamasia sa totiž už tretíkrát za sebou dostala do finále, no titul nad hlavy nezdvihla ani raz. „O víťazovi rozhodol jediný hráč, najlepší futsalista Slovenska. Ukázal, prečo je najlepší. Trikrát sme sa dostali do finále a tretíkrát odchádzame bez titulu, je to dosť frustrujúce. Ťažko sa mi hľadajú slová, nie je to nič príjemné. Taký je však futsal,“ neskrýval sklamanie kapitán Lamasie Emil Haladej.
Najlepším z najlepších Pyda
V poslednej sezóne bolo cieľom usporiadateľov zveľadiť aj štatistiky. K najlepším strelcom a brankárom s najlepším priemerom inkasovaných gólov pribudol boj o celkovo najproduktívnejšieho hráča (góly + asistencie), najlepšieho nahrávača a tiež brankára s najvyšším počtom zákrokov.
„Laťku“ od začiatku súťaže nastolil Vladimír Pyda z FK Čirč, ktorý dlhodobo dominoval práve najprestížnejšej individuálnej listine. V počte nazbieraných bodov mu nikto nedokázal kontrovať, preto si s 36 bodmi (17 gólov + 19 asistencií) prevzal cenu pre najlepšieho hráča ligy.
12 zápasov, 19 nahrávok, 17 gólov, v priemere 3 body na zápas! Na ohromujúce čísla Vladimíra Pydu z FK Čirč nedokázal nikto nadviazať.
O post najlepšieho strelca taktiež bojoval Pyda, no cenu nakoniec ukoristil spoluhráč Ľubomír Jacko. Ten síce zaznamenal rovnaký počet gólov (17) ako Pyda, no potreboval na to o jeden zápas menej. Pydu to ale až tak mrzieť nemuselo, pretože domov si predsa len odniesol aj druhú individuálnu trofej za najvyšší počet asistencií (19). Cenu pre najlepšieho brankára do tretice nezískal Zolnerčík (Lamasia), ale premiérovo Maroš Beňo z majstrovského mužstva. Ten v percentuálnej úspešnosti zákrokov (86 %) nemal konkurenciu. Najviac zákrokov (126) si na svoje konto zas pripísal Marko Duračinský z MFK Stará Ľubovňa, ktorý si tak tiež uchmatol sklenenú trofej.
Aby sme nezabudli, najmenej čiernych bodov (42) za chyby, žlté a červené karty, si za 10 zápasov pripísalo mužstvo Sorta Team, ktoré si tak počas vyvrcholenia prevzalo cenu za najslušnejšie správanie rwm Futsalovej Ligy 2018/2019.
Pár noviniek aj v zašlej sezóne
Pre verných fanúšikov, ako aj samotných aktérov na palubovke, organizátori opäť prichystali nejaké novinky. Popracovali najmä na občerstvení, ktoré si žiadala čoraz väčšia skupina návštevníkov. Podarilo sa! Poďakovať treba Erikovi Štefaňákovi, ktorý so svojim Ečko barom obsluhoval ľudí počas drvivej väčšiny hracích dní. Popri stánku s občerstvením si fanúšikovia mohli prostredníctvom televízie prezerať aktuality, tabuľky, rozpis zápasov či iné informácie.
Šulikové mäsové výrobky mohli fanúšikovia zapiť klasickým čapovaným pivom zo stánku Ečko bar. Kombinácia ako sa patrí!
Fanúšikovia sa tiež mohli zúčastniť viacerých súťaží, či už to prostredníctvom Facebooku, alebo vďaka tombole počas vyvrcholenia. V online svete ľudia súťažili o čiapky značky Sorta Clothing, jednu z cien do tomboly zas daroval primátor mesta Stará Ľubovňa PhDr. Ľuboš Tomko. S tými ostatnými organizátorom vypomohol Futsal Východoregión. Tiež treba spomenúť Šulikové mäsové výrobky, na ktorých si fanúšikovia mohli pochutiť cez vianočné kolo a finálový deň.
Ďalšou novinkou boli štatistiky naviac, ktoré sme spomínali vyššie. Vďaka ním znova o niečo stúpla súťaživosť nielen medzi všetkými mužstvami, ale aj samotnými jednotlivcami. K zbieraniu bodov hráčom cez celú sezónu dopomáhal pitný režim od spoločnosti Limo Špes, ktorá futsalovej lige dodávala ten najbohatší zdroj prírodného horčíka s názvom Ľubovnianka.
V lige s najlepšími futsalistami Slovenska!
Či už to do zápasov základnej časti, alebo tých vyraďovacích, sa zapojili aj futsalisti či futbalisti, ktorí na mape Slovenska obliekajú dresy veľmi kvalitných klubov. Z futbalistov na výslní do bojov zasiahli Emil Haladej (FK Inter Bratislava), Viktor Jedinák (MFK Ružomberok), Jakub Reľovský (FK Senica), Filip Vojtek (Slavoj Trebišov), Mário Strachan (1. FC Tatran Prešov) či Joseph Lungu (FK Poprad).
Ešte len pred pár dňami prestúpil kapitán Lamasie z 1. FC Tatran Prešov do tradičného Slovenského klubu s úspešnou históriou FK Inter Bratislava.
Čo sa týka futsalistov, tak najviac vyčnievali mená ako Adrián Mušinský (Across Pinerola Bratislava), Adrián Lysák (4FSC FTVŠ UK Bratislava), Marek Šulík a Kristán Medoň (obaja FK Ekoprim Prešov) či Peter Štefaňák (Pinerola Futsal 1994). 3 zápasy za Sorta Team odchytal aj reprezentant Marek Karpiak, ktorý momentálne pôsobí v Slavii Praha. Najväčším ťahákom bol, samozrejme, 4-násobný najlepší futsalista Slovenska Tomáš Drahovský, ktorý si stihol za 4 zápasy v drese Chippendales na svoje konto pripísať úctyhodných 13 bodov (3 + 10).
Nejasná budúcnosť
Usporiadateľský tím musí sezónu 18/19 hodnotiť určite pozitívne. „Teší nás najmä plynulosť všetkých zápasov, keď sme našťastie ani v tejto nemuseli prekladať čo i len jediný zápas. Všetky mužstvá pristúpili k svojim povinnostiam zodpovedne, pričom sa ani raz nestalo, žeby sa nejaké z nich nedostavilo na stretnutie. A aj keď sa vyskytlo pár nešportových správaní zo strany hráčov či divákov, dokázali sme to nakoniec ukočírovať a situáciu dostatočne očistiť. Môžeme tak konštatovať, že nielen primárny cieľ v tomto futsalovom ročníku sme dokázali naplniť, ale aj tie sekundárne, teda menej podstatné,“ P. Boďo, hlavný organizátor
Organizátori boli s celkovým priebehom poväčšine spokojní, načrtli však pomerne nejasnú budúcnosť s financovaním futsalovej ligy.
Organizátori okrem toho poškuľujú aj smerom do budúcna. Sami vedia, že jedine vtedy, keď sa spojí spoľahlivý partner s nadšením organizátorov v kombinácii s neustálou produkciou noviniek, má atraktivita ligy perspektívu aj do budúcna. Len vďaka tomu sa dokáže amatérska futsalová liga v budúcnosti vyšvihnúť na úroveň, ktorá siaha za hranice pomerov okresného mesta. Vďaka tak určite prináleží hlavnému sponzorovi rwm corporation, bez ktorého by patričnú atraktivitu súťaže nebolo možné dosiahnuť. Nič to však nemení na tom, že finančných zdrojov bude liga potrebovať ešte o niečo viac. Zložitú situáciu zapríčinilo predovšetkým rapídne zvýšenie prenájmu športovej haly. To môže byť pri rovnakej porcii hracích dní v nasledujúcej sezóne likvidačné.
Netreba ale predčasne maľovať čerta na stenu. Organizátori urobia všetko, čo bude v ich silách, aby liga s tak bohatou tradíciou, ktorá každým rokom vzbudzuje čoraz väčší záujem, mohla spríjemňovať mrazivé dni aj v ďalších sezónach. V čerpaní novej energie do sezóny 19/20 vám celá organizácia rwm Futsalovej Ligy praje množstvo jarných slnečných lúčov a veľa letných zážitkov.
Foto: Simona Zálešová
